Tento rok sme spolu s celým tretím ročníkom vyrazili po Slovensku na pomoc rôznym ľuďom, rôznym spôsobom a v rôznych prostrediach. Je to už dávna tradícia, hoci koronou na čas prerušená, že študenti tretieho ročníka vyrážajú do ulíc dediniek či miest po Slovensku. Po tom ako tri roky pracujú na spoznávaní seba a spoznávaní sa navzájom, odchádzajú, aby poznali aj iné komunity, iné problémy ľudí v iných ako bratislavských uliciach.
Šaštín
Tento rok bola ponuka naozaj pestrá. Tí, ktorí sa vidia v pomoci starším ľuďom (na dobročinnosti si mohli vyskúšať už v minulosti, či im táto práca sedí), išli na Communuity Service do Šaštína. Ubytovaní boli v kláštore pri Bazilike, na ktorú sú miestni obyvatelia až žiarlivo hrdí a pracovali v neďalekom domove dôchodcov. Dôchodcovia, rovnako ako ktokoľvek z nás majú svoje sny a túžby a Bilgymáci im v jeden deň s jednou pomohli. „Napriek tomu, že žijú v jednom z najväčších Slovenských pútnických miest, vzali sme ich na výlet do Marianky. Nie všetci mali záujem o kostol a tak, ale z výletu sa tak tešili, že ani voči kostolu nenamietali. Nikdy som si nevedel predstaviť ako to bude, keď budem starý, ale teraz sa možno bojím trochu menej.“
Tatry a Dubová
Pracovali sme tiež v Tatrách – tento projekt si vybavili a dohodli sami študenti jednej z tretiackych tried. Boli sme pomôcť v Častej, kam pravidelne chodievame na úvodné TB s prvákmi, a tak sa nám, možno aspoň z časti, podarilo splatiť „komunitný dlh.“ Na cykloceste v obci Dubová sa nám podaril vysadiť levanduľový záhon, hoci prekopávanie sa stvrtdnutou zemou nebolo ľahké. Ako hovorí jeden zo spoluorganizátorov, architekt-autor návrhu riešenia záhonu na cyklochodníku: „Bolo vidno aká je to zohraná partia. Tak ako sa vedeli spolu zabaviť pri práci a s chuťou zmastili pizzu, tak sa nedali zahanbiť ani pri práci a vážne si to odmakali.“
Orava
Naši študenti si na pár dní vyskúšali aj „dobročinnosť“ v Námestove a každý deň pomohli v inom priestore. Pomáhali v Obci Uhrovec – rodisku Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka (ktorí sa narodili nie len v jednom meste, ale dokonca v jednom dome). No a čo ten baník-kastelán? Nuž, existuje nie len obec Uhrovec, ale aj hrad Uhrovec a práve na ňom má zvrchovanú moc jeden bývalý baník – drsný chlapík, veľký ako medveď, so srdcom mäkučko láskavým a slovníkom opitého námorníka. Práve jemu sme pomáhali so sanáciou hradu – nosili sme skaliská, aj občerstvenie pre hostí, pílili drevo, stavali lešenie, jednoducho makali rukami a nechali na čas oddýchnuť hlavy unavené z učenia.
Darmo by sme hľadali ktorá z akcií bola najvydarenejšia. Podľa akých parametrov by sme to tak posudzovali? Na každom jednom mieste sme nechali kus svojho srdca u ľudí a miest, ktorým sme pomáhali. Každé jedno miesto a ľudia s ním spätí, nás veľa naučili. Na každom jednom mieste sme zažili pocit z dobre vykonanej práce a cítili sme vzájomný rešpekt, vďaku a obdiv.
Text: Katarína Morávková
Foto: Katarína Morávková, Katarína Žernovická, Mária Potomová, Tamara Špilárová a ďalší