Prečo naši absolventi odchádzajú študovať do zahraničia a prečo sa potom nechcú vrátiť na Slovensko? Aj na tieto otázky odpovedal okrem iných riaditeľ našej školy Dušan Jaura. Prečítajte si celý článok z DenníkaN.
Martin, Adam, Adriana a Samuel nedávno spravili záverečné skúšky na jednom z najlepších bratislavských gymnázií. Ani jeden z nich nechce študovať univerzitu na Slovensku. Prihlášky si dali do Veľkej Británie či Holandska, české školy vnímajú ako poistky.
O školách vedia veľa, pýtali sa študentov, na viacerých školách boli osobne, pozreli si ich prednášku. Mnohí už sú podmienečne prijatí, musia ešte dobre spraviť záverečné testy na bratislavskom gymnáziu.
Nemajú klasickú maturitu, pretože posledné dva roky študovali na medzinárodnom IB programe na gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Na jeho konci robia medzinárodné skúšky, po ktorých je pre nich prijatie na zahraničnú školu jednoduchšie.
Karlova univerzita ako poistka
Predstavme si ich. Adam je z Dubnice nad Váhom, v Bratislave je dnes na internáte. Nechcel už chodiť na bežnú strednú školu, kde sa musel veľa memorovať. Aj preto nerozmýšľa o slovenskej univerzite, predpokladá, že spôsob výučby bude ako na strednej škole. „Tu nás učili rozmýšľať, zamyslieť sa nad vecami, spájať informácie. Vymýšľali sme si experimenty, navrhujeme riešenia. Keď si predstavím, že by som išiel na vysokú školu na Slovensku, kde by to bolo podobné ako na bežnej strednej škole, tak to naozaj nechcem. Chcem pokračovať vo výučbe, kde sa musí rozmýšľať,“ hovorí.
Pohovor, ktorý absolvoval v Británii, mu dáva za pravdu, prebiehal podobne ako ich testy na bratislavskom gymnáziu. „Dostal som otázku, že Trump berie nejaké lieky na prostatu – ako je možné, že mu to pomáha aj na vlasy? Nemám šancu to vedieť, ale mám proste čosi vymyslieť,“ opisuje v malej triede bratislavského gymnázia.
Adam chce študovať medicínu. Od zahraničnej školy očakáva, že ho naučí nielen to, ako funguje telo, čo sa učia medici u nás, ale aj ako hovoriť s pacientom a ako k nemu pristupovať. „V medicíne sú oproti iným odborom na Slovensku dobré školy. Ale nepáči sa mi, ako sa medicína učí,“ hovorí. V Anglicku sa viac venuje priestoru aj vede, čo u nás podľa neho chýba.
Prihlášku si dal na britské školy, podmienečne ho prijali do Londýna a Edinburghu. Ako poistku si dal pražskú Karlovu univerzitu, ktorá má podľa neho lepšiu reputáciu ako naše školy.
Na britskú školu chce ísť aj Matej, Karlovu univerzitu tiež berie ako poistku. Chce študovať fyziku. „Na škole v zahraničí mi skôr ponúknu miesto, keď si myslia, že na to mám, a potom sa mi snažia pri štúdiu pomôcť. U nás naberú veľa ľudí do prvého ročníka a potom polovicu vyhodia,“ kritizuje slovenské školy.
Adriana chce študovať psychológiu, dala si štyri prihlášky – všetky na holandské univerzity. Majú podľa nej porovnateľné meno ako anglické, ale je to lacnejšie. Láka ju aj medzinárodná komunita, aj keď hľadala školu v krajine, ktorá nebude veľmi kultúrne rozdielna oproti Slovensku.
Samuela podmienečne prijali do Manchestru a Londýna, kde bol na pohovore. Ešte sa nerozhodol, či si vyberie genetiku alebo fyziológiu. Okrem toho sa hlásil na školu do Holandska, ktorú berie ako istotu. Tam sa prihlásil na biológiu, ale najradšej by šiel do Manchesteru. Dnes chce študovať biológiu, aj keď to nebol vždy jeho obľúbený predmet. Bavila ho na základnej škole, ale na strednej mal učiteľa, ktorý bol starší a nútil ich memorovať, ale nerozumel tomu. Po dvoch rokoch na IB sa zasa jeho vzťah k biológii zmenil, rozumie jej, a preto ju chce aj študovať.
Odkiaľ odchádzajú do zahraničia
Keď hovoríme so študentmi z Bratislavy, mnohí z nich si nevedia predstaviť, že by si vybrali školu v inom slovenskom meste a aj preto je ich prvá voľba zahraničie, lebo v hlavnom meste ostať nechcú. „Pravdepodobnosť, že začnú zvažovať štúdium v zahraničí, je v Bratislave omnoho vyššia ako v iných častiach Slovenska. „Podľa mňa každý na Gymnáziu Jura Hronca niekedy rozmýšľal, že by išiel do zahraničia mimo Česka a Slovenska. V Dubnici nad Váhom nad tým rozmýšľa možno 10 percent ľudí,“ zamýšľa sa Adam.
Ktoré školy sme oslovili:
Gymnázium Jura Hronca
BGMH Sučany
Gymnázium C. S. Lewisa
Gymnázium Jána Hollého, Trnava
Gymnázium Matky Alexie, Bratislava
Evanjelické gymnázium Tisovec
Gymnázium D. Tatarku, Poprad
Gymnázium Metodova
Súkromné gymnázium Solivarská Prešov
Gymnázium Poštová, Košice
Gymnázium Sv. Edity Steinovej, Košice
Gymnázium A. Vrábla, Levice
Gymnázium J. G. Tajovského, Banská Bystrica
Gymnázium Grosslingova, Bratislava
Gymnázium Varšavská Cesta, Žilina
Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium
Gymnázium T. Ševčenka (Sládkovičova), Prešov
Nielen bratislavské školy však majú veľkú časť študentov, ktorí ani neuvažujú nad univerzitami na Slovensku a chcú ísť rovno do zahraničia. Snažili sme sa zostaviť rebríček škôl, ktorých absolventi chodia na zahraničné školy najčastejšie.
Slovensko je jednou z krajín, odkiaľ odchádza najviac študentov na univerzity v zahraničí. Oficiálne údaje o tom, z ktorých stredných škôl odchádzajú najčastejšie, dostupné nie sú. Nemá ich ministerstvo školstva ani iné štátne inštitúcie. Zoznam sme vytvorili z iných dát, ktoré preto nemusia byť reprezentatívne, a do zoznamu sa nemuseli dostať všetky školy, z ktorých odchádzajú študenti vo veľkej miere do zahraničia.
Do úvahy sme vzali údaje občianskeho združenia Unimak, ktoré pomáha študentom s prípravou prihlášok na zahraničné univerzity, tiež z organizácie LEAF, ktorá sa snaží, aby sa absolventi zahraničných škôl vrátili na Slovensko, ale aj inštitútu INEKO, ktoré porovnáva školy na základe výsledkov.
Takto sme vytvorili zoznam 20 škôl, z ktorých nám na otázky odpovedala zhruba polovica. Spoločné majú, že sa snažia učiť inak, ako je bežné – menej sa učiť naspamäť poučky a viac nad učivom rozmýšľať, kriticky ho hodnotiť, ale hovoriť aj o hodnotách.
„Snažíme sa vzdelávať a vychovávať ku kritickému mysleniu. Debatujeme so študentmi, čo považujú v živote za dôležité, kým chcú byť o päť, desať, či päťdesiat rokov,“ hovorí Dušan Jaura, riaditeľ Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Memorovanie podľa neho ničí zvedavosť.
„Občas aj tlmíme mierne neurotickú potrebu byť úspešnými za každú cenu. Ak sa za tie roky nenaučili nič iné, len sa dobre učiť, je to žalostne málo. Môžu celkom dobre skončiť ako predčasne vyhorené neurotické myši,“ varuje Jaura. Zo školy, ktorú vedie, podľa jeho údajov odchádza na zahraničné školy zhruba 70 percent absolventov, pätina ide do Česka, po ňom nasleduje Škótsko.
Práca učiteľa sa nekončí, keď zazvoní
Ak má škola rozvíjať v žiakoch kritické myslenie, musia byť na iný spôsob vyučovania pripravení aj učitelia. „Náš učiteľ je ochotný pracovať aj nad rámec bežného úväzku. Práca učiteľa sa nekončí zatvorením dverí od triedy,“ hovorí Jana Zrníková, riaditeľka Gymnázia na Varšavskej ceste v Žiline. Toto gymnázium má len 8-ročnú formu štúdia a odchádza z neho do zahraničia zhruba polovica absolventov, väčšinou do Česka.
V poslednom ročníku, z ktorého má škola dáta – 2016/2017, odišlo do Česka 18 absolventov, traja išli na školy v iných krajinách. Okrem Česka si najčastejšie študenti vyberajú Veľkú Britániu, Rakúsko, ale aj Dánsko či USA.
A čo by mal mať ideálny učiteľ? „Učiteľ, ktorý je profesionál v akademickej oblasti, ale zároveň je aj empatický a ľudský. Je prísny, ale vytvára si dobré medziľudské vzťahy,“ hovorí riaditeľ Gymnázia Poštová v Košiciach Otto Révesz. Posledné tri roky z ich školy odchádza tretina študentov do Česka, desať percent do Veľkej Británie a päť do ďalších krajín západnej Európy – najmä Holandsko, Dánsko a Rakúsko.
Jaura zo C. S. Lewis v Bratislave si veľký odchod študentov do zahraničia vysvetľuje tým, že u nich v škole si študenti zvyknú na určitý štandard, okrem toho sú aj veľmi dobre jazykovo vybavení. „Kvalita vysokých škôl na Slovensku (česť výnimkám) je v porovnaní s možnosťami v zahraničí pomerne slabá,“ dodáva.
Dlhodobo slabá podpora slovenských vysokých škôl, málo peňazí na vedu a výskum, podfinancovanie vysokých škôl či podpora odborov, ktoré vyrábajú nezamestnaných, či nedostatok odborníkov na univerzitách, menuje ďalšie dôvody odchodu absolventov Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium v Bratislave.
Študenti nielen z mesta
Školy, z ktorých absolventi odchádzajú na zahraničné univerzity, majú spoločné aj to, že u nich študujú aj žiaci z iných miest, niekedy aj z iných okresov. Obrovské číslo študentov mimo sídla školy uvádza Evanjelické gymnázium v Tisovci, kde je až 90 percent študentov, ktorí odtiaľ nepochádzajú.
„Väčšina študentov je zo spádovej oblasti okresov Rimavská Sobota, Lučenec, Detva, Brezno, Revúca a sporadicky aj zo vzdialenejších miest,“ menuje škola. Z gymnázia ročne odchádza pätina absolventov do Česka a ďalších desať percent na univerzity inde v zahraničí.
Bilingválne gymnázium v Sučanoch tvrdí, že obrovská väčšina žiakov nie je zo Sučian ani z Martina. „Takmer zo všetkých okresov od Levíc až po Liptovský Mikuláš. V Banskej Bystrici majú možnosť ubytovania na stredoškolských internátoch,“ pridáva sa banskobystrické gymnázium J. G. Tajovského.
Vrátiť by sa chcela len jedna
To, že mladí ľudia odchádzajú do zahraničia na univerzity, nemusí byť zlé, horšie je, že sa často nevracajú a ostávajú v zahraničí pracovať. Dnes by sa zo študentov, s ktorými Denník N hovoril, po škole vrátila len Adriana. „Rada by som učila psychológiu,“ hovorí. Ostatní to tak jasne nevidia, možno by sa aj vrátili, ale chceli by, aby bola situácia na Slovensku lepšia.
Matej chce robiť výskum a pôsobiť na univerzite. „Neuvažujem o návrate, chcel by som žiť v krajine, ktorá sa mi bude páčiť aj kultúrne a aj v nej mám príležitosti,“ hovorí. Je podľa neho dosť pravdepodobné, že sa nevráti.
Tak ako Samuel, ktorý sa chce venovať viac vede, čo je podľa neho na Slovensku veľmi komplikované a takmer nemožné, pre zlé financovanie. „Ak sa to na Slovensku zlepší vo financovaní výskumu, ale aj v politickej sfére, že sa posunieme viac k Európe, tak áno. Ale inak si viem predstaviť, že by som ostal v Británii a nejak by mi to tu nechýbalo,“ hovorí.
„Hneď by bola väčšia motivácia vrátiť sa sem, keby boli napríklad väčšie platy pre pedagógov,“ pridáva sa Adriana.
Peniaze sú pre nich otázka už teraz, štúdium v zahraničí treba zaplatiť. Všetci priznávajú, že s tým môžu mať problémy. Okrem školného sú tam aj omnoho vyššie náklady na život, len ubytovanie môže ročne stáť porovnateľne ako školné. V Anglicku stojí rok štúdia takmer 10-tisíc eur. Riešením pre nich je trojročná študentská pôžička. Zadlžia sa, ale hovoria si, že to vzdelanie za to stojí.
Mnohí si chcú nájsť brigádu, niektorým šetrili rodičia, hľadajú aj štipendiá. Adam tak školné plánuje zaplatiť z pôžičky, život tam chce platiť zo štipendia, jedno by už podmienečne mal dostať. „Do Holandska veľmi štipendiá nie sú. Školné je tam 2000 ročne. Ja si plánujem zarábať počas roka plus naši majú našetrené, takže pol na pol,“ hovorí Adriana.
Ťažký návrat
Aj keď sa niektorí študenti rozhodnú vrátiť, nemajú to často ľahké, hovorí učiteľka z Gymnáziu Jura Hronca, kde študenti práve zložili záverečné skúšky. „Väčšina sa podľa mňa chce vrátiť, urobiť si tam školu, nabrať skúsenosti a potom ísť domov,“ hovorí Eva Žitná, zástupkyňa školy, ktorá má na starosti medzinárodné programy. Na škole učí angličtinu.
Pridáva sa jej kolegyňa, učiteľka chémie a triedna učiteľka práve končiacich študentov Anna Špačeková: „Narazia však na realitu. Ak prichádzajú z nejakých významných inštitúcií alebo firiem, nevedia si tu nájsť zodpovedajúcu prácu. Ale majú tu väzby, rodinu. Je to pre nich ťažké,“ hovorí.
A prečo podľa nich ich študenti tak často odchádzajú do zahraničia na vysoké školy? Triedna učiteľka Špačeková za tým vidí nekvalitné školstvo, ktoré sa roky zanedbávalo. „Keď sledujeme aféry vo vedeckých ústavoch a porovnávame výsledky nášho školského systému, je zreteľné, že – česť výnimkám – už sme dávno stratili kontakt s vyspelými krajinami,“ hovorí. Naši maturanti odchádzajú húfne študovať minimálne do Česka a je podľa nej prirodzené, že po vyštudovaní napríklad medicíny tam aj zostanú a u nás potom chýbajú mladí odborníci. „Nielen lekári, ale aj učitelia a ďalšie dôležité profesie,“ dodáva.
Aj na bratislavskej škole pre mimoriadne nadané deti vidia hlavný problém v tom, že slovenské vzdelávanie má veľa nedostatkov a chýba mu smerovanie. „V mladej generácii vládne do istej miery skepticizmus v súvislosti so smerovaním našej spoločnosti a hľadajú transparentnejšie podmienky na profesionálny i osobný rozvoj,“ hovorí riaditeľka Gymnázia na Varšavskej ceste v Žiline Zrníková. O tom, prečo by sa mali vrátiť, sa zhovárajú so študentmi na etickej výchove či občianskej náuke.
„Prípadným záujemcom o návrat je dôležité pomôcť v tom, aby sa napojili na infraštruktúru, z ktorej sa pred rokmi odpojili, aby medzi nami neboli ako cudzinci,“ hovorí Jaura zo C. S. Lewis v Bratislave.
Mnohí však chodia do zahraničia nielen za štúdiom a prácou, ale aj preto, aká je u nás spoločenská a politická situácia, hovorí Miroslava Štefániková z gymnázia v Tisovci. „Niektorí naši absolventi, ktorí študovali v zahraničí, sa vrátili na Slovensko, sú spoločensky aj politicky aktívni a snažia sa pomáhať a pôsobiť v rôznych oblastiach života,“ dodáva.
Ale o to, aby sa mladí vracali zo zahraničia, by sa mali podľa Vasila Dorovského a Ľubice Bošanskej z Bilingválneho gymnázia v Sučanoch, starať tí, ktorí majú silnejšie nástroje ako stredná škola. „Alebo si skutočne myslíme, že všetky fakulty na Slovensku si zaslúžia byť inštitúciami poskytujúcimi ‚kvalitné‘ vzdelávanie, byť miestami excelentnosti, múdrosti a morálky?“ pýta sa.