Ahojte všetci!
Chcela by som začať tým aká šialená bola pre mňa celá táto skúsenosť. Pred deviatimi mesiacmi som sa lúčila so svojimi priateľmi a rodinou na letisku vo Floride a cestovala cez polovicu zemegule do krajiny, o ktorej som takmer nič nevedela. Mala som minimálne očakávania od toho čo mi nasledujúci rok prinesie. To, že som sa musela prispôsobiť úplne inému štýlu života mi otvorilo oči pred svetom a pred tým, čo je v skutočnosti tam vonku. Vo Floride som žila v malej bubline mojho úplne bežného mesta, mala som podporujúcu rodinu, chodila do úžasnej strednej školy a začínala som sa vo svojom živote cítiť až príliš pohodlne. Tak som sa rozhodla, že nepotrebujem nič viac ako dostať sa kompletne mimo svoju zónu komfortu… a to sa mi presne podarilo.

Vykročenie zo zóny komfortu

Tú istú Rotary prezentáciu som videla v auditóriu mojej školy oba roky predtým. Bývalí študenti z výmenných pobytov stáli v predu miestnosti v ich šialených sakách a rozprávali o tom, ako im výmenné pobyty zmenili ich životy a urobili by čokoľvek, aby to mohli celé prežiť znovu. Myslela som si, že je to šialené. Prečo by to robili? Prečo opustiť všetko čo poznajú na jeden rok a žit v inej krajine so samými neznámymi ľudmi? Ale ten tretíkrát, čo som počúvala túto prezentáciu sa niečo zmenilo. Sedela som medzi poslucháčmi a počúvala ich rozprávať. Hneď som vedela, že to je to, čo potrebujem spraviť. To je tá zmena, ktorú v živote potrebujem a spravím všetko, čo bude v mojich silách, aby sa mi ju podarilo dosiahnuť. A tak sa aj stalo.

Prečo Slovensko?

Prvá otázka, ktorú tu dostávam je “Prečo Slovensko?”. Úprimne? Nemám potuchy. Ako som prechádzala všetkými tými papierovačkami, pohovormi a stretnutiami mesiace pred mojim príchodom sem, musela som vložiť všetkú moju vieru v Rotary, aby mi pomohli pripraviť sa mentálne aj fyzicky. Vo všetkých týchto aspektoch boli úžasní. Som im veľmi vďačná za ich podporu, ktorú som mala po celý čas. Niekde na začiatku celého procesu sme si mali vybrať päť top krajín, do ktorých by sme chceli ísť. Nič nám nebolo sľúbené, ale toto malo pomôcť zaradiť nás. Viete kde sa nachádzali moje krajiny? V Južnej Amerike. Takže keď hovorím, že nemám poňatia ako sa to stalo, naozaj je to tak. Samozrejme to bolo pre mňa veľké prekvapenie, keď mi pred takmer 100 ľudmi dali do ruky slovenskú vlajku a mala som oznámiť v akej krajine strávim najbližší rok, aj napriek tomu, že som túto vlajku nikdy predtým v živote nevidela. Bol to fakt trapas, ale teraz je z toho dobrý príbeh. A teraz po takmer roku od môjho úvodného oznámenia, som tak rada, že som skončila tu.

 Pobyt na Slovensku

Samozrejme, že to bolo ťažké. Toto nie je ani zďaleka dovolenka, ako si niektorí ľudia myslia. Snažiť sa naučiť nový jazyk bolo extrémne náročné (o to viac, pretože išlo o slovenčinu..). A do toho som si potrebovala zvykať na odlišnú kultúru, jedlo a ľudí a to celé počas toho ako som tisícky míl vzdialená od rodiny. Ale vďaka tomuto celému som o mnoho silnejšia. Som extrémne hrdá na to, že môžem povedať, že som uspela. Vytvorila som si celoživotné priateľstvá, úžasné vzťahy s troma rodinami, ktoré sa ma ujali akoby som bola ich, viem teraz komunikovať v Slovenčine, nacestovala som mnoho po tejto krásnej krajine a rozumiem jej kultúre a tradíciam. Naučila som sa toho naozaj veľa.

Moja skúsenosť s Bilgymom

A na záver, pretože píšem tento článok pre Bilgym, vám chcem povedať trochu viac o čase, ktorý som strávila tu. Pamätám si môj prvý deň na škole akoby to bolo včera. Shane nám to tu ukázal a potom nás s Juanom zaviedol do našej triedy, kde som prvýkrát videla tváre 3.B – ľudí, ktorých som mala možnosť spoznať počas najbližších pár mesiacov. Trvalo mi hrozne dlho zapamätať si všetkých mená. Pamätám si, že som bola veľmi zmätená, keď som ich všetkých počula rozprávať sa po anglicky so Sierrou, lebo som naozaj očakávala, že bude celý môj školský zážitok v slovenčine. Nemala som šajnu o tom, že toto je bilingválna škola. Potom sa celá škola zhromaždila na nejakú prezentáciu v slovenčine, na ktorú mi dali prekladacie zariadenie a zopár deciek spievalo Billie Eilish. A potom sa školský deň skončil. Bolo to pre mňa veľmi zvláštne, keďže pochádzam z americkej školy, kam chodí 1200 deciek, na ktorej by nám NIKDY nedovolili odísť zo školy pred 15:45, bez ohľadu na to o aký ide deň. Level slobody, ktorý škola ponúkala, sa mi páčil. Môcť ísť len tak cez prestávky von a prejsť sa do Terna kúpiť si nejaké jedlo.

Som rada, že som mala možnosť vybrať si niektoré hodiny, takže som nemusela absolvovať plný náklad kurzov ako všetci ostatný. To by bolo pre mňa príliš náročné zvládnuť popri všetkom ostatnom, čo som prežívala. Spravilo na mňa veľký dojem akí sú všetci na Bilgyme múdri. Mám problém stíhať na biológii a to ju mám v rodnom jazyku. Ostatní preberajú učivo v cudzom jazyku. Neviem si to ani predstaviť. Bola celkom sranda dať si niektoré hodiny úplne v slovenčine, napríklad matematiku. Naučila som sa veľa náhodných slov a mohla som svoj pokrok sledovať počas roka podľa toho koľko som toho porozumela.

Najkrajšie spomienky z Bilgymu

Časť mojich najobľúbenejších spomienok som získala v kaviarni v škole, kde som trávila čas s kamarátmi, pila čaj a jedla koláčiky. Som veľmi vďačná, že som počas niekoľkých mesiacov mala príležitosť zažiť komunitu, ktorá je na Bilgyme vybudovaná. Počas karantény je to iné, ale viem, že tá komunita tam stále je. Bilgym mi toho ponúkol veľa – mentoringový program so Sierrou, variace, tanečné a čajové krúžky, WICKy, ktoré nám Šimon prekladal (ďakujeme!!) a celkovo príležitosť nadviazať vzťahy s viacerými ľudmi.

Na záver by som chcela poďakovať osobe, ktorá mala na Bilgyme najväčší vplyv na môj život – Paulíne. Ste úžasná učiteľka a tak celkovo skvelá osoba. Každý týždeň sme sa tešili na vaše hodiny. Bola to najlepšia časť chodenia do školy a veľmi nám chýbate! Za naučenie slovenčiny vďačím vo veľkom práve vám. Ďakujem vám veľmi pekne za vašu trpezlivosť a motiváciu pomôcť nám učiť sa.

Viem, že toto poskytlo iba drobný vhľad do môjho výmenného pobytu na Slovensku a času na Bilgyme. Vedela by som písať ešte mnoho strán navyše, ale dúfam, že ste si toto čítanie užili.

Marley McCauley, Máj 2020