Tento rok sa vraciame v plnej sile k našim piatkovým WICKom. O čom boli tie jesenné? Prečítajte si v článku.

SEPTEMBER

V septembri sme po odštartovaní školského roka zaplnili celú galériu dvakrát.

Prvou príležitosťou bol WICK, na ktorom sme si predstavili krúžky a iné neformálne aktivity školy. Predstavovali žiaci, učitelia aj externí priatelia Bilgymu. Ponúknuť niečo pre ostatných totiž mohol naozaj ktokoľvek z našej Bilgym komunity.

Keďže WICK ako taký sa pre nás vlastne stal konceptom, ktorý znovu objavujeme, druhý septembrový WICK bol presne o tejto téme. WICK o WICKu. Spolu s našimi učiteľmi aj alumni sme si pripomenuli, prečo v tomto formáte vidíme zmysel a aké WICKy nám z minulosti najviac utkveli v pamäti. WICKy pritom tvoríme my všetci, preto aj to o čom budú a ako budú vyzerať, je v našich rukách.

OKTÓBER

Počas októbrového WICKu sme venovali pozornosť ľuďom a organizáciám, ktoré robia dobro. V tom čase šlo o naozaj príjemné prepnutie od náročných správ, ktoré sme prežívali.

Mali sme tú česť privítať u nás niekoľko organizácií, ktoré svojou činnosťou pomáhajú svojmu okoliu, zraniteľným skupinám, životnému prostrediu či spoločnosti. Naši študenti tak okrem rozšírenia obzorov, získali inšpirácie na to, kde by mohli robiť svoju vlastnú Dobročinnosť – https://bilgym.sk/pre-studentov/dobrocinnost/

Cez program Dobročinnosti sa totiž snažíme učiť otáčať svoju pozornosť nielen na seba, ale aj na ľudí a veci, ktoré sa deju okolo nás. Uvedomujeme si, že táto cesta nemusí byť pre každého, no chceme, aby si ju každý náš študent aspoň v symbolickej miere (10 hodín ročne) vyskúšal. Tešíme sa na to, čo spoločnými silami tento rok dokážeme!

NOVEMBER

V novembri sme sa rozprávali o čokoláde 🍫 Vedeli ste napríklad, že čokoláda by nevoňala a nechutila po čokoláde, nebyť presného koktejlu rôznych, pre nás miestami bizarných, molekúl? Jednou z nich je tiež kyselina izovalérová, ktorá v čistom stave smrdí ako pot či zatuchlina, no aj ju treba (našťastie v nie tak výraznom množstve) k typicky čokoládovej aróme. Aj takéto kuriozitky sme sa dozvedeli, vďaka nášmu učiteľovi a populizátorovi chémie – Petrovi Szolcsányimu.
Keďže sme sa tiež uistili, že by sme museli zjesť zhruba kamión čokolády, aby bola pre nás život ohrozujúca, môžeme si naďalej bez obáv spríjemňovať dni touto pochúťkou.

Ak vás táto téma zaujala, môžete si pozrieť záznam WICKu o čokoláde, ktorý sme pre našich žiakov mali pred 5 rokmi:

Text: Monika Lezová
Foto: Monika Lezová