Lucia Šicková je spoluzakladateľkou Pixel Federation – jedného z najúspešnejších slovenských start-upov, ktorý sa venuje hernému svetu, kam prerazili. V súčastnosti zamestnáva 190 zamestnancov a medzi jeho najúspešnejšie projekty patrí TrainStation, Diggy’s Adventure alebo Emporea.

 Ako vznikol Pixel Federation?

Firma vznikla vtedy, keď náš tím odchádzal z projektu Elveon (firma, ktorá vyrábala počítačové hry). Snažili sme sa poukazovať na to, že projekt nešiel veľmi dobre a preto sme ako skupina dvadsiatich ľudí museli odísť. Avšak štyria z nás sa rozhodli v myšlienke vývoja hier pokračovať. Vytvorili sme si preto vlastné štúdio, pričom na začiatku sme netvorili samotné hry, ale webové riešenia. Postupne sme sa vďaka investíciam dostali k vývoju hier.

Nebáli ste sa, že aj Pixel Federation môže dopadnúť podobne ako Elveon?

Problém predošlej firmy bol úplne niekde inde, nie v hrách. Pre nás to bol dobrý základ, vďaka ktorému sme vedeli aké veci v Elveone nefungovali a skúšali sme tak vytvoriť projekt, ktorý by už fungovať vedel. Vývoj hier však nie je lacná záležitosť a  na začiatku sme nemali žiaden veľký kapitál, v podstate sme začínali na nule. Avšak mali sme veľké šťastie, pretože nás oslovil jeden z našich klientov s ponukou spolupráce, vďaka čomu nám dal možnosť spraviť prvé hry.

Prišla hra TrainStation a s ňou aj prvý úspech. Čomu za to vďačíte?

Kľúčové boli dva faktory – jednak fakt, že Facebook začal rásť a zrazu to už nebola len sociálna platforma pre chatovanie, ale zároveň aj pre hranie a my sme sa práve chytili toho správneho momentu, kedy sme vstúpili na túto platformu s projektom, ktorý tam vtedy nebol a stal sa tak unikátnym. Druhá časť nášho šťastia bolo to, že sme chytili správnu cieľovku. Sú to ľudia, pre ktorých vlaky sú tým, čo ich najviac baví a sú zároveň ich hobby.

V rámci firmy rozbiehate aj vzdelávací program Edufactory. O čo ide a ako funguje?

Program je zložený z dvoch hlavných pilierov – jeden podporuje existujúce projekty a druhý vzdelávacie projekty tvorí. Projekty, ktoré podporujeme máme rozdelené do troch segmentov – v prvom sú vzdelávacie projekty s čo najväčším potenciálom na zmenu, napríklad podporujeme jednu školu, ktorej pomáhame rásť a replikovať sa, pomáhame Komenského inštitútu, alebo projektu Hemisféra – programovanie pre deti. Ďalšou oblasťou je edukácia, cez ktorú sa snažíme zamerať na tému gamblingu, poukazujeme na to, že hry majú aj potenciál vzdelávať. V treťom podporujeme vzdelávacie hry. Projekty, ktoré tvoríme sú zamerané na deti – robíme tábory, kde deti môžu u nás pracovať – testujú počítačové hry a zároveň sa učia ako sa hry tvoria. Pre mládež tvoríme workshopy, ktoré mapujú proces vývoja hier a pre našu komunitu robíme prednášky našich a zahraničných expertov.

Snažíte sa poukazovať na to, že hranie hier nemusí automaticky znamenať len gambling. Aplikujete túto predstavu aj do vašich hier?

Naše hry sú štandardné a komerčné, pár z nich má aj edukatívny prvok, ale nie je to naším cieľom. Hry sú vo svojej podstate aktívna forma zábavy. Od televízie, pri ktorej človek pasívne sedí a prijíma audiovizuálne informácie, sa hry líšia tým, že je pri nich potrebné vyvíjať aktivitu. Vnímame to ako jednu z mnohých aktivít, ktoré by človek počas dňa mohol robiť. Tak ako sú aj rôzne typy filmov, televíznych show, aj hry majú veľa druhov. Zároveň je tu aj svet okolo nás, a náš život nemôže byť len o hrách. Nie je úplne zdravé tráviť dvanásť hodín denne za akýmkoľvek zariadením a treba mať aj presah do reálneho sveta.

Máme my, študenti, šancu oproti profesionálom s 30 ročnými skúsenosťami ako ste vy?

Jasné, že máte šancu, máte úplne iný uhol pohľadu. Miesto tu je, ľudia sú hladní po nových veciach. Čo je možno o niečo ťažšie oproti situácií spred pár rokov je to, že tých vecí je strašne veľa. Pred dvoma týždňami u nás bol človek, ktorý pracuje s marketingom na Steame, a hovoril, že rozdiel medzi terajškom a pár rokmi dozadu je obrovský. Predtým bolo urobiť stratégiu na Steame ľahké a teraz je tam už pretlak hier taký silný, že na to, aby sa hra dostala do povedomia musí byť niečím veľmi unikátna. Určite, sa ale dá preraziť aj teraz. Vždy je dôležité učiť sa od najlepších a dať tam aj svoj vlastný element. To čo hovorím nie je univerzálne pravidlo. Všetko je treba filtrovať cez seba. Veľmi dôležitá je tiež rôznorodosť – keď sme začínali, boli sme štyria úplne typovo odlišní ľudia s rozdielnym pozadím a preto sme podľa mňa fungovali. Je dôležité nájsť si ľudí, ktorí majú iný pohľad na vec a ktorí sa dopĺňajú.

Prečo ste si spomedzi všetkých vecí, čo sa dajú programovať, vybrali práve hry?

Vždy ma bavil film a aj pred tým, ako som sa zoznámila so Šimonom, som  hry síce hrávala, ale ako väčšina dievčat, za gamerku som sa nepovažovala. Moja obľúbená hra bola Civilizácia, jednu noc som dokonca nespala a potom išla do školy, lebo ma to strašne bavilo. Som typ človeka, ktorý má rád pragmatické veci, ale potrebujem mať okolo seba priestor kde môžem tvoriť. Tvoriť nie umeleckým spôsobom ako kreslenie alebo maľba (nemám na to skill), ale potrebujem mať možnosť tvoriť systémy, spájať veci, ľudí – otvorenie štúdia mi to umožnilo. Hry považujem za médium, ktoré si nezaslúži aby sa naň všetci pozerali ako na najhorší passtime, lebo je to len jeden z mnohých spôsobov ako stráviť čas. Dôležité je vnímať potenciál hier naučiť hráča byť nielen užívateľom, ale aj tvorcom. Veľmi ľahko sa dá prejsť od toho, že sa hrám, k tomu, že programujem obsah alebo vytváram grafický obsah.

Kde je podľa vás hranica pri hraní, koľko ešte áno a koľko už nie?

To neviem úplne posúdiť. Na vĺčatách napísal Miško Božík veľmi dobrý článok, kde hovorí, že by to mala byť jedna tretina voľného času. Keď má dieťa po škole iba 3 hodiny voľného času, tak len hodinu by malo zabrať hranie na počítači. Moje deti majú pravidlo, že sa nemôžu hrať viac ako 40 minút denne. Hry im dovoľujem, ale viem presne čo hrajú a čo majú nainštalované na svojich zariadeniach. Podporujem ich v tvorbe obsahu, dvaja malí sú ešte príliš malí na to aby tvorili a ten najstarší sa už snaží.

Chcete ostať pri 200 ľuďoch alebo plánujete do budúcna expanziu napríklad na 2000 o 10 rokov?

Plánujeme expanziu vo výnosoch, ale neviem či do 10 rokov. Určite by bolo veľmi náročné nabrať toľko ľudí. Chceme robiť to čo nás baví a to čo baví ľudí. Taktiež máme štyri projekty, ktoré momentálne živia ďalšie štyri. Nie je to jednoduchá otázka, je to matica otázok.

Plánujete sa rozšíriť aj do iných odvetví alebo ostanete pri hrách?

Žiadne iné odvetvia neplánujeme.

Daniel Skala, Michaela Weberová, Dušan Dobrík