9. až 11. mája sme absolvovali dejepisnú exkurziu v Poľsku. Celý výlet bol zameraný na druhú svetovú vojnu a tému holokaustu. Tomu bol prispôsobený celý program a v tejto téme sa niesol aj celý výlet a aj väčšina našich diskusií. Vedomostí sme z hodín dejepisu mali veľa, ale až po tomto výlete sme skutočne pochopili, že je iné sa o niečom učiť a je iné priblížiť sa k prežívaniu udalostí. Naschvál sa vyhýbam slovíčku “prežiť” udalosti, pretože my nemôžeme zažiť tú hrôzu, ktorú pocítili ľudia a hlavne diskriminovaní ľudia počas druhej svetovej vojny. Čo však spraviť môžeme, je snažiť sa to pochopiť a precítiť.

Začali sme s prvou návštevou pracovného tábora a zrekonštruovaného múzea v Seredi. Sereď, aj tým, že to bol hlavne pracovný tábor, s človekom výrazne emočne nepohol. Naopak Krakow bol už silnejší zážitok, hlavne potom, ako sme v autobuse videli film Schindlerov zoznam. Scény z filmu sme si zrazu vedeli vizualizovať na reálnych miestach v Krakowe. Náročným a zároveň aj veľmi silným momentom bola návšteva koncentračného tábora Auschwitz. To nás čakalo posledný deň a skutočne bolo cítiť gradáciu celého výletu. Cestou naspäť sme všetci spracovávali, čo sme videli. Už nebolo počuť hlasný smiech či hudbu ako smerom do Poľska.

Ja osobne si z tohto výletu beriem veľa. Na otázku, prečo je dôležité tieto miesta vidieť a učiť sa o dejinách 20. storočia, odpovedám citátom, ktorý sa nachádzal na stene v Auschwitzi – “Those who don’t remember history are condemned to repeat it.” Myslím, že to presne vystihuje dôležitosť pripomínania si a učenia sa o týchto udalostiach. Ak si poznatky o diskriminácii a hlavne o prvých skorých štádiách diskriminácie dám do paralely so súčasnosťou, cítim trochu smútok a strach, či nezabúdame na to, čo všetko nám zaobchádzanie s niekým ako menej cenným prinieslo v minulosti.

Na úrovni jednotlivca si odnášam to, že si mám vážiť to, čo mám. Porovnávať svoje nešťastie s týmto, by bolo nezmyselné, lebo by nás to viedlo k utláčaniu emócií, ale bezpochyby tieto udalosti a nešťastie, ktoré zavalilo toto obdobie, nás vedie k tomu, aby sme sa tešili z toho čo máme.

Veronika Cigáneková

Prípady na stredu

Dnešným prípadom na stredu je náš študent Daniel Skala, ktorý sa spolu s ostatnými štvrtákmi zúčastnil dejepisnej exkurzie týkajúcej sa holokaustu. Exkurzia začala prehliadkou bývalého pracovného tábora v Seredi, odkiaľ sa študenti presunuli do Krakowa, sústrediac sa na židovské štvrte. Nakoniec videli bývalý koncentračný tábor Auschwitz. Na tom, že to nebol len taký obyčajný "výlet" sa zhodnú všetci. Práve Daniel svoje pocity reflektuje vo videu. #dejepisgettinreal

Uverejnil používateľ CS Lewis Bilingual High School 16. máj 2018