„Dlhšie som vedela, že chcem ísť do zahraničia – moja mamina bola v USA na výške a mne sa to vždy zdalo ako úplne super príležitosť, ísť si to vyskúšať. Na druhej strane sa mi ale rok preč zo školy, od rodiny a kamarátov zdal príliš. Aj pre toto som si vybrala Minnehahu. Polroka mi prišlo tak akurát, plus som si veľmi chcela vyskúšať mať viac špecifikovaný rozvrh a veci, ktoré u nás bežne nie sú zaradené do vyučovania. Kreslila som, chodila na divadlo a mala som AP biológiu. Rodinný život ma tiež dosť prekvapil – nerátala som s tým, že si s rodinou budem blízka a že mi budú po odchode chýbať. Aj v ťažkých časoch som sa ale mohla spoľahnúť na Táňu, s ktorou sme tam boli spolu, čo pobytu dodalo ďalší rozmer. To, že sme sa navzájom mohli podržať, poplakať si, posťažovať sa, keď nám Američania liezli na nervy a rozumeli si, lebo sme si obe prechádzali tým istým bolo fakt na nezaplatenie. Aj napriek ťažkostiam a tomu, že mi chýbal domov to boli skvelé štyri mesiace a rozhodne neľutujem, že som šla. Vrelo odporúčam!”
Hana Jakubíková

 

„Hoci som si nemyslela, že do Minnesoty naozaj pôjdem, stalo sa. Moje americké plány začali veľmi komplikovane, no nakoniec sa všetko podarilo a ja som šťastne prišla do Ameriky. Moja rodina bola, no zároveň nebola úplne bežná. Bola v tom, že jednoducho žili svoje životy, prijali ma medzi seba ako ďalšieho člena a vtiahli ma do úplne bežného, amerického života. Nebola úplne bežná v tom, že bola dvojčlenná, čo bol pre mňa trochu nezvyk, no malo to svoje čaro. S mojou host-family mám veľmi pekné spomienky, na ktoré len tak ľahko nezabudnem .

Škola bola skvelá. Veľmi mi vyhovoval americký školský systém, aj keď som s tým na začiatku trochu bojovala. Možnosť vybrať si akýkoľvek predmet na akejkoľvek úrovni mi veľmi vyhovovala, a navyše za 80 minútové hodiny sa v pokoji dalo všetko stihnúť. Tým, že na Minnehaha Academy nie sú triedy, ako na Bilgyme, na každej hodine som bola s inými ľuďmi z iného ročníka a tak som spoznala aj starších aj mladších študentov MA. V škole vládol nesmierny tímový duch, čo sa mi veľmi páčilo, a navyše, aj ako výmenného študenta ma prijali medzi seba, nemala som žiadne výnimky, a tak som sa nikdy necítila vynechaná, či podcenená.

Spolužiaci ma pomerne rýchlo zahrnuli do toho, ako to na Minnehahe chodí, a rýchlo som si našla kamarátov, s ktorými sme neskôr chodili von, na futbalové zápasy, na školské dances a na veľa iných aktivít, ako u nás na Slovensku.

Ako mimoškolskú aktivitu som mala volejbal, kde som sa stala súčasťou skvelého tímu, aj keď moje spoluhráčky boli o niečo mladšie. Chodila som pravidelne na tréningy, mali sme zápasy, turnaje a koniec úspešnej sezóny sme poriadne oslávili pizzou a cupcakes. Znovu tam neustále bolo cítiť tímového ducha a podporu zo všetkých strán. Keďže som na Slovensku súťažne tancovala, bolo pre mňa naozaj ťažké dať si na chvíľu pauzu, no nakoniec sme to dokázali vybaviť a tancovala som aj v Minnesote. Z tanečnej školy som si odniesla veľmi veľa nových poznatkov, a spoznala som ešte viac ľudí.

Počas polroku som navštívila viaceré miesta v Amerike. Ak by som si mala vybrať moje obľúbené, povedala by som, že všetky. Keďže škola sa začínala až v septembri a ja som prišla v polovici augusta, mala som nejaký ten čas na užívanie si letných prázdnin. S hosťovskou rodinou sme leteli na Rhode Island, kde som prvý krát plávala v oceáne a odniesla som si zopár pekných suvenírov priamo z Atlantiku. Po ceste sme sa zastavili aj v Bostone, štát Massachussetts, kde som si osviežila a obohatila svoje poznatky o Boston Tea Party. Boston bol obrovský, no vysoké mrakodrapy zmierňovali nízke, historické budovy, ktoré z veľkomesta spravili niečo nezvyčajne čarovné. Okrem iného som videla aj viac z Minnesoty, ako len Minneapolis/Saint Paul. Videla som jedno z Great Lakes – lake Superior, a zistila som, že Minnesota naozaj nemá žiadne hory.

Ďalším veľkým zážitkom boli pre mňa americké prázdniny. Zažila som si tzv. trick or treating na Halloween, ktorý na Slovensku neslávime. Odniesla som si domov plnú tašku sladkostí. Thanksgiving, alebo Vďakyvzdanie, bolo pre mňa tiež niečo úplne nové. Okrem toho, že som sa naučila históriu za týmto sviatkom, som si aj obľúbila tzv. Apple Pie, ktorý je typickým dezertom na Vďakyvzdanie. Taktiež som prvý krát ochutnala moriaka, a zistila som, že Vďakyvzdanie je pre američanov v podstate len príprava na Vianoce.

Ak by som dostala možnosť znovu ísť do Minnesoty a na Minnehaha Academy, hneď by som do toho išla, všetkými desiatimi. Veľa som sa naučila, o kultúre, ľuďoch, histórii a geografii Ameriky a celkovo som sa naučila trochu inak rozmýšľať a pozerať na svet. A to ani nehovorím o mojom zlepšení sa v angličtine, nadobudnutí nejakého Minnesotského slangu a prízvuku.  Myslím si, že pobyt v Amerike dá toho veľa každému jednému študentovi, ktorý bude mať to šťastie ísť tam.”
Táňa Mesíková